Čas záběru od začátku filmu: 00:02:23

Popis děje na záběru:

Nemci vedú zajatcov na popravu.

Autor záběru: PC

Místo objevil: PC

Autoři fotografií: PC

GPS souřadnice: 48.469939, 18.906977

Popis skutečného místa:

Pohľad na známu Kalváriu sponad cesty č. I/51 medzi Banskou Štiavnicou a Banskou Belou.

Čas záběru od začátku filmu: 00:03:27

Popis děje na záběru:

Major Pitterman dáva pred odchodom na popravu inštrukcie svojmu zástupcovi Taubovi.

Herci na záběru: Karol Machata

Autor záběru: PC

Místo objevil: Redakce

Autoři fotografií: benvv, PC

GPS souřadnice: 48.807333, 19.134355

Popis skutečného místa:

V dome na zábere (čp. 123) sa narodil a žil skladateľ, dirigent a zbormajster Vojtech Adamec

Čas záběru od začátku filmu: 00:06:13

Popis děje na záběru:

Zajatci i Nemci utekajú pred deľostrelbou.

Herci na záběru: Július Vašek, Andrej Šilan

Autor záběru: PC

Místo objevil: PC

Autoři fotografií: PC

GPS souřadnice: 48.574988, 17.386457

Popis skutečného místa:

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z 2. polovice 13. storočia, kedy bol majetkom kráľa. Hrad plnil funkciu predsunutej pevnosti na zabezpečenie dôležitej komunikácie nazývanej Česká cesta. Hrad dobil Matúš Čák. Kráľ Karol Róbert z Anjou ho získal späť až po bitke pri Rozhanovciach. Koncom 14. storočia daroval hrad kráľ Žigmund Luxemburský Stiborovi zo Stiboríc. V roku 1404 kráľ Žigmund sám navštívil hrad, resp. ho na hrad priviedli po tom, čo sa ho pokúsil otráviť jeho brat Václav IV. Na hrade vtedy údajne prebýval zázračný lekár. Ten dal kráľa vyvesiť na nádvorí za nohy, aby z neho otrávené víno vytieklo a to skutočne kráľovi zachránilo život. V prvej polovici 15. storočia ovládol hrad lúpežný hajtman Ján Moravský, ale jeho vyčíňaniu čoskoro urobil koniec gróf Mikuláš Ujaky. Hrad potom menil mnohých majiteľov. V roku 1645 obsadili hrad povstalecké vojská Juraja I. Rákociho. V 18. storočí nastal úpadok hradu. Panstvo sa presťahovalo do pohodlnejších kaštieľov na okolí. Posledná písomná správa pochádza z roku 1740, kedy na hrade zostalo pár drábov strážiacich väzňov.

Čas záběru od začátku filmu: 00:06:18

Popis děje na záběru:

Zajatci i Nemci utekajú pred delostreľbou k šachtám.

Herci na záběru: Ida Rapaičová, Ivan Rajniak

Autor záběru: PC

Místo objevil: PC

Autoři fotografií: PC

GPS souřadnice: 48.574988, 17.386457

Popis skutečného místa:

Vstup do hospodárskej budovy hradu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z 2. polovice 13. storočia, kedy bol majetkom kráľa. Hrad plnil funkciu predsunutej pevnosti na zabezpečenie dôležitej komunikácie nazývanej Česká cesta. Hrad dobil Matúš Čák. Kráľ Karol Róbert z Anjou ho získal späť až po bitke pri Rozhanovciach. Koncom 14. storočia daroval hrad kráľ Žigmund Luxemburský Stiborovi zo Stiboríc. V roku 1404 kráľ Žigmund sám navštívil hrad, resp. ho na hrad priviedli po tom, čo sa ho pokúsil otráviť jeho brat Václav IV. Na hrade vtedy údajne prebýval zázračný lekár. Ten dal kráľa vyvesiť na nádvorí za nohy, aby z neho otrávené víno vytieklo a to skutočne kráľovi zachránilo život. V prvej polovici 15. storočia ovládol hrad lúpežný hajtman Ján Moravský, ale jeho vyčíňaniu čoskoro urobil koniec gróf Mikuláš Ujaky. Hrad potom menil mnohých majiteľov. V roku 1645 obsadili hrad povstalecké vojská Juraja I. Rákociho. V 18. storočí nastal úpadok hradu. Panstvo sa presťahovalo do pohodlnejších kaštieľov na okolí. Posledná písomná správa pochádza z roku 1740, kedy na hrade zostalo pár drábov strážiacich väzňov.

Čas záběru od začátku filmu: 00:06:24

Popis děje na záběru:

Nemci i zajatci sa bežia skryť pred delostreľbou do šachty.

Herci na záběru: Ida Rapaičová, Ivan Rajniak, Ivan Mistrík, Jozef Stražan, Július Vašek, Karol Machata, Karol Čálik, Andrej Šilan

Autor záběru: PC

Místo objevil: PC

Autoři fotografií: PC

GPS souřadnice: 48.574988, 17.386457

Popis skutečného místa:

Vonkajšia stena hospodárskej budovy hradu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z 2. polovice 13. storočia, kedy bol majetkom kráľa. Hrad plnil funkciu predsunutej pevnosti na zabezpečenie dôležitej komunikácie nazývanej Česká cesta. Hrad dobil Matúš Čák. Kráľ Karol Róbert z Anjou ho získal späť až po bitke pri Rozhanovciach. Koncom 14. storočia daroval hrad kráľ Žigmund Luxemburský Stiborovi zo Stiboríc. V roku 1404 kráľ Žigmund sám navštívil hrad, resp. ho na hrad priviedli po tom, čo sa ho pokúsil otráviť jeho brat Václav IV. Na hrade vtedy údajne prebýval zázračný lekár. Ten dal kráľa vyvesiť na nádvorí za nohy, aby z neho otrávené víno vytieklo a to skutočne kráľovi zachránilo život. V prvej polovici 15. storočia ovládol hrad lúpežný hajtman Ján Moravský, ale jeho vyčíňaniu čoskoro urobil koniec gróf Mikuláš Ujaky. Hrad potom menil mnohých majiteľov. V roku 1645 obsadili hrad povstalecké vojská Juraja I. Rákociho. V 18. storočí nastal úpadok hradu. Panstvo sa presťahovalo do pohodlnejších kaštieľov na okolí. Posledná písomná správa pochádza z roku 1740, kedy na hrade zostalo pár drábov strážiacich väzňov.

Čas záběru od začátku filmu: 00:08:05

Popis děje na záběru:

Taub sleduje cvičnú delostreľbu.

Herci na záběru: Ľubo Roman

Autor záběru: PC

Místo objevil: PC

Autoři fotografií: PC

GPS souřadnice: 48.80707, 19.131569

Popis skutečného místa:

Scéna sa točila na ceste pred domom s vyššie uvedenou adresou. Bohužiaľ vysadené smreky bránia výhľadu na strechu s komínom, ktorá prešla od doby natáčania rekonštrukciou. Tak isto prešli stavebnými úpravami aj domy na protiľahlom kopci.

Čas záběru od začátku filmu: 00:09:10

Popis děje na záběru:

Pittermanov šofer prichádza oznámiť, že Pittermana a ostatných vojakov a zajatcov zavalilo v šachte. Pittermanov zástupca Taub, ale nepodnikne žiadne kroky na ich záchranu. Konečne sa stal veliteľom on.

Autor záběru: PC

Místo objevil: benvv

Autoři fotografií: benvv, PC

GPS souřadnice: 48.80731, 19.133868

Popis skutečného místa:

Vľavo záber na penzión Klopačka, pôvodne banícka strážnica, ranorenesančná budova zo 16. storočia prestavaná v 17. a 18. storočí. Klopaním na vodorovne zavesenú dosku dreveným kladivom sa zvolávali baníci do práce. V roku 1981 Klopačka vyhorela a bola zrekonštruovaná v roku 1997 s pôvodnou renesančnou výzdobou fasády.